Zgłaszanie zdarzeń straży pożarnej

Centra operacyjne straży pożarnych (OSP) PL-SK Habovka – Czarny Dunajec

Młodzi strażacy

O projekcie

Chcem sa stať požiarnikom

Chcem sa stať hasičom...

Už od pradávnych dôb pociťovali ľudia potrebu chrániť sa od nepriazne prírodných živlov. Oheň ako jeden z nich, spôsoboval nemalé škody na majetku, zdraví a mnohokrát aj na životoch ľudí. Preto bolo potrebné hľadať prostriedky ako tieto hodnoty uchrániť. Ľudia chápali, že toto môžu zvládnuť len organizovane, spoločnou silou a tak začali už v minulosti vznikať Dobrovoľné hasičské zbory.

Ako to bolo kedysi?

V dávnych vekoch vznikali požiare veľmi často. Domy sa stavali z dreva, strechy boli slamenné, neboli komíny, alebo aj tieto boli z dreva. Na peci a pôjde sa mnohokrát sušila úroda, ktorá ľahko vzbĺkla. Svietilo sa sviečkami alebo lampášmi. Často udreli blesk yktoré spôsobili požiar, ale ľudia verili, že ich ničivú silu odstránia zvonením. Hasenie týchto požiarov bolo veľmi ťažké. Ľudia nemali potrebnú techniku a väčšinou si len podávali vedrá s vodou z ruky do ruky. Ale ani voda nebola tak dostupná ako dnes. A tak dôležitú úlohu plnili hlásnici, ktorí chodili po dedine a poliach a ohlasovali začínajúce požiare. Plnili aj úlohu nočných strážcov. Takto to bolo za feudalizmu aj v stredoveku.

V 16. a 17.storočí boli už známe požiarno-politické štatúty, ktoré však mali iba mestá ako Bratislava, Modra, Kremnica, Banská Štiavnica. V 18.storočí mali takéto štatúty už i ďaľšie mestá. Požiarnu službu najskôr vykonávali len cechy a cechové organizácie. Zlepšenie organizácií požiarnej ochrany nastalo až v dobách Márie Terézie a za vlády Jozefa II. (1780-1790). Pri každom dome musel byť sud plný vody, hák na strhnutie strechy a rebrík.

Prvé dobrovoľné hasičské zbory na Slovensku začali vznikať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Prvou obcou, v ktorej vznikol dobrovoľný hasičský zbor boli Nedanovce v roku 1867.

V roku 1872 zanikli cechy, čo malo za následok vznik mnohých hasičských zborov. Strediskom hasičstva sa stal Martin. Prvé valné zhromaždenie martinského hasiš´čstva sa konalo 21.1.1873. Úlohou hasičstva nebolo v tom čase len hasiť požiare, ale malo aj úlohu národnú. Do tejto doby bola úradnou rečou len maďarčina a nemčina, ale v Martine to bola slovenčina. Hasičstvo i tu zohralo kladnú pokrokovú úlohu, nakoľko slovenčina sa stala v hasičských zboroch veliacou a rokovacou rečou. Významnou úlohou bola skutočnosťou, že členmi hasičského zboru sa mohli stať občania zo všetkých sociálnych vrstiev.

Požiarnu ochranu v Habovke mal na starosti obecný richtár s prísažnými. Habovčania založili dobrovoľný hasičský spolok v decembri roku 1924 a obec požiadala Okresný úrad v Trstenej o schválenie hasičských stanov dňa 17. marca 1925. Cieľom spolku bolo, „aby pri živelných pohromách a pri nešťastiach v obci i na okolí hájil a chránil život, zdravie i majetok občanov a staral sa o odborné vzdelávanie členov. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú presné plnenie stanov, poriadkov a ostatných predpisov, cvičenie so striekačkami, náradím, cvičenie pochodové, poučné prednášky, samaritánska služba a záchranná, divadlá, výlety a zábavy“. Predsedom spolku bol Karol Vidiečan, veliteľom Štefan Pilarčík a konateľom František Taraj.

Po druhej svetovej vojne sa hasičský spolok premenoval na zväz požiarnej ochrany. Hasiči sa starali o požiarnu techniku, cvičili, zúčastňovali sa obvodných súťaží, kontrolovali dodržiavanie protipožiarnych zásad v rodinných domoch (komíny), elektroinštaláciu v domoch, hydranty pre napojenie hadíc v obci, vybudovali sušiak na hadice, zabezpečovali nočnú strážnu službu v obci, pripravovali relácie o požiarnej ochrane do obecného rozhlasu, hrali divadelné predstavenia a poriadali tanečné zábavy. V nočnej strážnej službe sa striedali všetci roľníci podľa poriadku a zoznamu, ktorý bol verejne vystavený v požiarnej zbrojnici a na MNV. Stávalo sa však, že niektorý občan vynechal nočnú strážnu službu, hoci bol povinný poslať za seba náhradu, ak nemohol strážiť z vážnych dôvodov. Veliteľ Štefan Pilarčík založil krúžok požiarnej ochrany pre žiakov a dorastencov, schádzali sa na prednáškach a praktických cvičeniach v roku 1959.

Dobrovoľný požiarny zbor v Habovke mal jedno požiarne vozidlo Tatra 805, dve striekačky typu 12 a 16, 700 metrov hadíc typu B a C a 10 savíc (1980)

Ako to je dnes?

Úloha dnešných hasičov je nepopierateľná. Títo odvážni muži a v dnešnej dobe aj odvážne ženy sú nasadzovaní v rôznych kritických situáciách. Pomáhajú obyvateľstvu v boji proti všetkým prírodným živlom. Vieš uviesť príklady ako hasiči zasahujú:

  • v boji proti ohňu? (porozprávajte sa o úlohe hasičov pri hasení domov, lesov...prečo sa vysekávajú stromy pri hasení ohňa v lesoch?, hasenie helikoptérami...akú techniku na hasenie poznáte?, hasiace prístroje?.....)
  • pri povodniach? (ako sa chránia obyvatelia proti povodniam? Akú úlohu hrajú hasiči keď už povodeň nastane? )
  • pri víchriciach? (aké škody spôsobujú víchrice? Ako nám môžu hasiči pomôcť?)
  • pri zemetrasení? (vyskytujú sa aj v našej krajine zemetrasenia, aké škody spôsobujú?)
  • pri iných nehodách a katastrofách ? (napríklad autohavárie – hasiči mnohokrát poskytujú ako prví predlekársku pomoc, vystrihujú ľudí z áut..., , ohniská nákaz zvierat alebo ľudí – epidémie, vírusy...)?
  • pri ohrození štátu? (zásobovanie obyvateľstva základnými potravinami, mobilizácia.... Pri leteckom teroristickom útoku na USA zahynulo pri páde mrakodrapov veľa hasičov....čo tam robili?)

V neposlednom rade vyvíjajú hasiči aj aktivity aj vo vedeckej činnosti na plnení úloh vedecko – technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarom. Hasičský a záchranný zbor bol zriadený 1. Apríla 2002 zákonom č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

Hasičský a záchranný zbor tvoria

  • prezídium
  • 8 krajských riaditeľstiev,
  • 49 okresných riaditeľstiev a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
  • 5 zariadení,
  • pracoviská.

V prípade mimoriadnych udalostí spravidla veľkého rozsahu alebo s miestom ich vzniku blízko štátnej hranice je možné na základe medzinárodných medzivládnych dohôd vyžiadať pomoc zo zahraničia. Na efektívnejšie nasadenie síl a prostriedkov boli vytvorené metodické pokyny pre spoluprácu Hasičského a záchranného zboru a hasičských jednotiek Slovenskej republiky s hasičskými zbormi a jednotkami susedných štátov. Sú dokumentom, na základe ktorého je možné efektívne poskytnúť pomoc v prípade mimoriadnej udalosti ale aj rozvíjať ďalšie formy medzinárodnej spolupráce.

Chcel by sa stať členom niektorého dobrovoľného hasičského zboru?

V prípade, že odpovieš ÁNO tvoj život nadobudne ďalší rozmer. Môžeš si nájsť uplatnenie v rôznych oblastiach, môže to byť aj tvoje budúce zamestnanie. Môžeš sa stať požiarnym technikom, pilotom helikoptéry, vedcom ktorý vynájde niečo prevratné, alebo človekom ktorý nasadzuje svoj život a svoje srdce pre blaho iných. Zažiješ veľa dobrodruťžstiev, situácií ktoré si budú vyžadovať tvoju rozvahu, odvahu aj silu. Zúčastníš sa rôznych súťaží, nájdeš si kamarátov aj z iných krajín. Pri práci sa hasiči musia spoliehať jeden na druhého, závisí od toho ich život a preto sú tieto priateľstvá dlhé a pevné. Možno zachrániš niekomu život. Pre toto sa už oplatí nesedieť doma ale skúsiť aktívne žiť svoj život, či nie?

Modlitba hasiča Nech kdekoľvek požiar planie, ja splním svoju povinnosť. Životy spasiť, Pane, daj že mi sily dosť. V náručí vyniesť dieťa, kým ešte nevyprší čas, ale aj starca, matku, ktorá má sivý vlas. Na stráži stojím stále, pretože povolaný som pred ohňom ochrániť svojich, blížneho, jeho dom. Ak z tvojej vôle má sa stať, že sám pritom život stratím, požehnaj, Pane, mojej rodine a láskavou rukou vráť im, čo pri plnení poslania som iným dal. Amen.